Vysoké Tatry sú najnavštevovanejšiou rekreačno-turistickou
lokalitou Slovenska. Zaujímavé sú vysokohorským charakterom územia ktorý je
zvýraznený kontrastom s Podtatranskou kotlinou a pomerne malou rozlohou
horského masívu čím sú predurčené na turisticko-rekreačné a dovolenkové aktivity
počas letnej aj zimnej sezóny.
Územie Tatier sa člení na Západné Tatry a Východné Tatry.
Hranicou medzi nimi je Ľaliové sedlo. Východné Tatry sa členia na Vysoké Tatry a
Belianske Tatry pričom hranicou medzi nimi je Kopské sedlo. Odlišujú sa aj
geologickou stavbou a vegetáciou. Vysoké Tatry sú budované kryštalickými horninanmi,
v Belianskych Tatrách prevládajú vápence a dolomity. Vysoké horské masívy
Vysokých Tatier vznikli v treťohorách zdvihom žulového masívu nad úroveň terénu a konečnú
podobu dostali vo štvrtohorách pôsobením ľadovcov.
Vysoké Tatry sú charakteristické vysokohorským rázom pohoria.
Najvyšším štítom Vysokých Tatier je Gerlachovský štít (2655 m.n.m.)
ktorý je aj najvyšším bodom Karpát. K najvyšším štítom Vysokých Tatier patria aj
Lomnický štít (2634 m.n.m.), Ľadový štít (2627 m.n.m.) a Ťažký štít (2547 m.n.m.).
Výrazné sú tu pozostatky ľadovcovej činnosti vo forme ľadovcových dolín
(Kúprová dolina, Mengusovská dolina, Hlinická dolina ...) a ľadovcových
jazier - plies, ktorých je na území Tatier približne 160. Na území Slovenska je
najväčšie Hincovo pleso s rozlohou 18 ha a maximálnou hĺbkou 53 metrov.
Územie Vysokých Tatier patrí klimaticky medzi chladné oblasti.
Hranica lesa tu siaha do nadmorskej výšky 1500 m, ojedinele do 1800 m. Z lesných
drevín sú najčastejšie smrek, jedľa a limba, vo vysokohorských polohách kosodrevina.
K najznámejším druhom vegetácie Tatier patrí plesnivec alpínsky, klinček
lesklý a lomikameň trvanlivý. Zo živočíšnych druhov sa tu vyskytujú kamzík tatranský,
svišť tatranský, orol skalný a medveď hnedý. V roku 1949 tu vznikol prvý národný park na
Slovensku - Tatranský národný park (TANAP).
Rozvoj Vysokých Tatier začal v roku 1664 kedy bol zdolaný jeden z
jeho najvyšších vrcholov - Slavskovský štít (2452 m.n.m.). Popularizáciu organizovanej
turistiky umožnilo založenie Banskoštiavnického turistického spolku (1863) a Uhorského
karpatského turistického spolku v roku 1873. Masovejšiemu prílevu turistických a
dovolenkových hostí pomohlo dokončenie Košicko - bohumínskej železnice v roku 1873, čo
prinieslo strojnásobenie počtu dovolenkárov. V roku 1900 navštívílo Východné Tatry
19 tisíc hostí. Výrazným medzníkom v náraste cestovného ruchu bol rok 1970, kedy sa vo
Vysokých Tatrách konali majstrovstvá sveta v lyžovaní (Štrbské Pleso). V roku 1972
navštívilo Východné Tatry už 2,1 milióna dovolenkárov.
Významným dopravným a železničným uzlom pre oblasť Vysokých
Tatier je mesto Poprad. Križujú sa tu hlavné cesty zo Žiliny do Košíc a z Kežmarku do
Košickej a Juhoslovenskej kotliny. Dôležitým prístupovým bodom je obec Tatranská Štrba
odkiaľ vedie ozubnicová železnica do strediska Štrbské Pleso. Na území pohoria Vysoké Tatry
bolo v roku 1947 zriadené rovnomenné mesto, ktoré zastrešuje 15 tatranských osád -
mestských častí (Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Nová Polianka, Tatranská Polianka,
Tatranské Zruby, Nový Smokovec, Starý Smokovec, Horný Smokovec, Dolný Smokovec,
Tatranská Lesná, Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare, Kežmarské Žľaby a Tatranská
Kotlina). Doprava vo Vysokých Tatrách je zabezpečená elektrifikovanou železnicou po
trase Štrbské Pleso - Tatranská Lomnica a tzv. "Cestou slobody" z Podbanského do
Tatranskej Kotliny, ktorá spája jednotlivé strediská Vysokých Tatier okrem Dolného
Smokovca. Administratívnym centrom mesta je Starý Smokovec, ktorý spolu s Tatranskou
Lomnicou a Štrbským Pleso patrí medzi najvýznamnejšie tatranské strediská
cestovného ruchu.
Zdroj: internet, foto: Holidayreal