Lacné chaty - romantické chalupy - typické slovenské drevenice - ubytovanie pri vode - luxusné ubytovanie na horách

   Milé babičky, dám vám recept, ako sa na dovolenke nezničiť. Keď vám už tiahne na šesťdesiat, vaše miery sú už 90 x 100 x 120 a máte doma statného sedemdesiatnika, kostnatého a šľachovitého, ktorý kade chodí tam nosí mapu, choďte do Braväcova. Ale pozor, treba so sebou vziať vnúčence.

   Strašne som túžila vidieť a hlavne prežiť dovolenku na chalupe. Ale takej ozajstnej, ktorá dýcha minulosťou. Predstavte si našli sme ju v dedinke, ja tomu hovorím na konci sveta, zastrčenej pod horami. Fantastické na tom bolo to, že chalupa mala úžasný trávnatý pozemok a hlavne oplotený. Tam sme strávili nezabudnuteľné 2 týždne. Mali sme so sebou 4 vnúčence.

   Prvé ráno sme s úžasom sedeli na podstienke komplet celá osádka a pozerali na trávnik. Tam vám je ešte o deviatej trávnik zarosený a slnko na ňom vytvára akoby strieborné gulôčky a to deti z mesta ešte nevideli. Našťastie mali sme so sebou pre všetkých gumáky a tak sa mohli vyblázniť hneď zrána. Hory sa parili, slnko hrialo a všade rosa. No úžasné. Obchod je akoby dohodil kameňom a tak ani o sortiment na raňajky nebola núdza. No jasné, mestské deti naučené na rôzne lupienky zaliate mliekom a podobne to sme zo začiatku museli dodržať. Všetko bolo. Prvý deň sme skúmali okolie. Každá cestička v dedine končila pod horou. Tí malí ešte nevideli živú kozu a zážitok bol hotový. Kozy, ovečky, koníky, dokonca aj poníky to nás čakalo na našich pochôdzkach. Asi bol dobrý rok, lebo sme zbierali huby, jahody, čučoriedky. Večer sme si opekali, deti smrdeli od ohňa, ale boli krásne unavené a šťastné. Pre mňa bola paráda aj to, že som mohla ne peci navariť viac druhov jedla naraz tak, aby som nemusela denne tráviť hodiny pri sporáku. No a keď sa mi ozaj nechcelo nič kuchtiť kúsok od chaty bola vynikajúca reštaurácia a čo myslíte, čo si deti vyberú? No jasne pizzu. Takto sme sa premotali prvý týždeň a potom začali výlety.

   Braväcovo je ako východzia stanica na výlety. Dolu cestou do Beňuše, potom doprava smerom na Tále a namierili sme si to do Bystrianskej jaskyne. Úžasná cesta lemovaná ihličnatými stromami, deti vyspevovali celú cestu. Podnikaví slovenskí obchodníci predávali pri vstupe do jaskyne syrové korbáčiky a tak sme trochu odľahčili peňaženku a pochutnali sme si na našich slovenských špecialitkách. Mysleli sme si, že unavíme deti, ale unavená som bola akurát ja a dedko s deťmi, ako keby nikde neboli. Ďalší deň sme zamierili na opačnú stranu, t.j. z Braväcova sme zbehli autom dolu do Beňuše, odtiaľ doľava smerom na Muráň a pozreli sme si Gombaseckú jaskyňu. Zážitky ohromné. Cestou domou sme sa stavili v Šumiaci pozrieť si múzeum zvoncov. Už mám dosť rokov, ale nevedela som aký je rozdiel medzi zvoncom a spiežovcom. Úžasná zbierka zvoncov, opaskov, valašiek. Človek sa až s úctou pozerá na to, čo títo ľudia dokázali zozbierať. Majiteľ nám zahral na píšťalke, fujare a my sme plní dojmov zamierili domov. Dedko už špekuloval, že by bolo dobré vybrať sa na Kráľovu hoľu, lebo zo Šumiaca po asfaltovej a prašnej ceste je krásny výstup na Kráľovu hoľu a tie výhľady, ktoré sa tam naskytujú, na Tatry a celú Muránsku planinu, sú vraj nezabudnuteľné. Pred výstupom ma zachránil najstarší vnuk, ktorý spolu s dedom túto nádhernú vychádzku absolvovali a ja som zatiaľ robila program tým najmenším. Som lenivá ako voš. Nedá sa povedať, že je to náročné, že nevládzem, ale fakt treba prekonať tú neskutočnú lenivosť. Milujem prechádzky po lese, môže byť aj mierny stupáčik, ale výstupy, ktoré mi každoročne naprogramuje môj turistiky žiadostivý manžel sú fakt niekedy nad moje sily a tak štrajkujem a vymýšľam si výhovorky ako neísť.

   Slovensko je prekrásne a tak si hovorím, že kým ešte vládzem musím prekonať samu seba a pozrieť si aj ďalšie krásne miesta. Smutní sme odchádzali z chalupy, ale sľúbili sme si my všetci turisti, že na budúci rok podnikneme zasa takú babičkovsko-dedkovskú a vnukovskú dovolenku na Slovensku.

Späť na zoznam článkov